Prečo?! (2014) (Gramo Rokkaz)

"Hej Danosť, není čas na hanbu, prečo nevieš spraviť jeden sólo album?!" Môj svet, môj život, moje pravidlá, môjho výkonu toku sám ovládam stavidlá. Aj keď budem pre vás pofidérny fantóm, vždy u mňa zvíťazí kvalita nad kvantom. Pardón, že serem na tvoje pocity, presne jak na polku scény keď sú mocou opitý. A cesta na vrchol, chodník hovnom pokrytý, raj pokrytcov nikdy mnou nebude dobytý. Aj keď to moje bude len jedno z mnohých mien, budem tvoriť toľko toho, koľko chcem a viem. “Oukééj, to mi ale nestačí, prečo nepriznáš si, že sa nevieš pretlačiť. ” Počuj jebáčik, nejsom tu od včera, bol som na scéne v časoch, keď si ťahal káčera. A nevyťahujem sa vedz, že mňa vytiahli činy, robiť správnu vec za cenu, že sa nezapáčim iným. (tak) Nekĺžem sa po povrchu, nie som povrchný, ani potrhlý, nezaujímavý, neoplzlý ani zlý, nepohľadný a hlavne, nenaučil sa tváriť bezohľadne, márne každá vedomosť je cenná, no záleží čo pre koho je hodnota merná, časť je svojim ideálom verná, no mienka väčšiny len ťažko bude nemenná. Včera, dnes vedz, že aj zajtra raz v tom idem si pre post majstra, že chátram tak s tým nerátaj, som artikel po ktorom sa pátra. Včera, dnes vedz, že aj zajtra raz v tom idem si pre post majstra, nechátram tak s tým nerátaj, no nejsom na očiach tak pátraj. (Oddaný), nie frázou ale skutkom nie v prúde prudkom a preto nie (poddajný), ma nehádž medzi nestabilných a nej som z tých, čo sú len (zloprajný), tvorba nie forma a preto pre väčšinu som (nezaujímavý). „Počkaj to nevysvetľuje, prečo je tvoj vkus zabrzdený!“ Iste, nenávidím moderný sound, fast daj si oddanosť kultový underground. Naraz vysvitá tak, že zvuku som sa nebál, vďaka G-bodovi, ktorý sa s tým dávno jebal. Jedno jak to znie, váhu dávam skutkom, problém je, že komunite sa stavajú chrbtom. Riadim sa vnútrom a inak ani neviem som odprostený od snímania zo svedomia bremien. Prečo prekomplikujem súvetie neviem, výsledok snahy zmeniť to, väčšinou končí bez zmien. „Zrejme raz z toho vyrastie každý, prečo myslíš, že ten tvoj rap tu bude navždy ?“ Nejsom každý, pevne tejto trati verím, bežím dnes bežne roky priam bažím. Sorry k nezmyslom neviem byť vlažný, ak raz skapem, nebudem komplic vraždy. Okrem toho nejsom jediný, je nás dosť, lenže táto krajina je primalá a môcť, chce to skromnosť, odolnosť aj svedomitosť bez ohľadu na okolnosť. Sebecko jebeme na svornosť, u piči jednota, bratstvo, rovnosť. V princípe chcieť len hojno, Jedine čo pre vás navždy mám je hovno. Včera, dnes vedz, že aj zajtra raz v tom idem si pre post majstra, že chátram tak s tým nerátaj, som artikel po ktorom sa pátra. Včera, dnes vedz, že aj zajtra raz v tom idem si pre post majstra, nechátram tak s tým nerátaj, no nejsom na očiach tak pátraj. Viac menej už nemám čo povedať. „Počkaj mam otázku, po ktorej budeš pozerať. Prečo...?“ Drž piču ! Nebudem odpovedať, čo som chcel som povedal, už nemám chuť sa spovedať. Heslo spolčený, eufória, tak nepochybuj, ak ozaj prečo, pre manifest, len sa počuduj. Chuj, svoje zásady si kľudne porušuj, nepoučuj, doučuj sa, potom posudzuj, odsudzuj.