Hrom Do Toho! (Hromovlad)

Hrom do toho ! Zatiahlo sa nebo, rúchom čiernych mrakov. Všetko živé utícha, len vietor šumí lesom. Vetvy stromov tancujúce v divej búrke objatí. Živly ohňa, vody, vzduchu, besniac v lone prírody. Voda z neba padá, všetko vôkol zmáča. Víchor berie všetko, na krídlach slabé vznáša sa. Hučí potok, duní hrom, voda v ňom sa miesi. S krvou pôdy silnie tok, zo spánku Trolla kriesi. Bytosť lesná, odpudivá z útrob zeme vychádza. Tvárou zvere, divným údom nenávidí preklína. Späť do útrob zeme pred divou búrkou vykročí. V tom záblesk svetla oslepí ho, spáli oheň nebeský. Obrátený v prach leží medzi stromami. Neľudský tvor zahubený nebeskými bleskami. Hrom do toho tvora, čo nenávidí preklína. Krv zeme, vietor v korunách, keď búrkou žije krajina. Hrom do toho !!