Hromovlad (Hromovlad)

V čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka, príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení. Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr. Prírodou vyslovený, zákon Bohov. Večný strážca ríše Helmhold Dážď, čo na zem padá, vietor v korunách. Nespútaná sila zemských živlov. Oheň blesku, rachot hromu, sila z búrky zrodená. V paláci rovnosti kľačí služobník. Krížmi rúcho zdobené, kalichy vínom plnené. Chrámy plné ovcí, ich nádej skrytý klam. Pokora strachu, duše blúdiace v tmách. Kto vedie slepých, kto je vodiaci pes? Protiklady božej lásky, temnej skutočnosti. Tvár syna ukrytá pod rúchom kňaza. Cirkev sa zbavila zvyškov minulosti. Ilúzia rovnosti pod zrakom najvyššieho. Pandemonický strach svätej cirkvi. Šialenstvo z hnevu proroka zahaľuje zrak. Hromovlad, nový vládca ľudského sveta.