Triste Est Mori (Hromovlad)

Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach. Neznámy osud krutý, život mi z tela uniká. Každým nádychom čoraz viac blúdim v tmách. Mimo čas ťa stretávam v mojich predstavách ...ó Morena ! Postava šedá, blúdiaca krajom svetla. Odetá je v tme, putujúca z večnosti. Volajúca padlé deti svojej moci. Nesmrteľná, nádherná, kráľovná večnej noci Morena ! Pohľad jasný, ako ranný východ slnka. Nekonečne krásna tvár, ako bezoblačná noc. Prišiel som na koniec púte môjho života. Triste Est Mori, ...ó Morena! Pred Tebou kľačím, dar Tebe, môj život, bezmenný nepriateľ mi ho vzal. Morena, Pani, Vládkyňa smrti. Dávam Ti to najcennejšie, čo som mal. ... môj život! Posledný výdych v očiach záblesk smrti. Výkrik z bolesti, moje slnko zapadá. Vidím krásnu tvár večného nekonečna. Osud bezmenný, odchod z tohto sveta. ... ó Morena!