Epitaf pre Boha (Davová psychóza)

Nikdy z nás nič nebude, keď sme stále zlí, najviac z ľudí nechápem, keď chcú byť spasení. Zabili sme Ježiša, bol nepriateľ národa a málo vynášal mohli počkať, určite by zarobili, predsa najväčšie peniaze sú z najväčšej chudoby, skús hádať kto ich má najviac, vlastnia všetko na čo sa len pozrieš, tak sa nepozeraj dlho do zrkadla. Dajte mi vaše peniaze a ja vám dám na krk zlatý krížik. Nie je to dobrý odchod? Nikdy z nás nič nebude, nič sa nezmení, stále nové obete, ale komu to vadí? Ježiš je láska, ale najkrvavejšie vojny sú náboženské, najprv sa nauč bibliu a potom narábať zo zbraňou. Keby Ježiš žil, určite by obchodoval zo zbraňami, veď je to najlepší biznys, namiesto jedla zbrane, namiesto lásky zbrane, namiesto pokoja strach a peniaze sa sypú. Peniaze na ktorých je „veríme v Boha“. Ach Bože aké je to jednoduché! Ježiš zostal si sám, všetci sa na teba vysrali, preto si odišiel a si tak ďaleko, ale ver mi už sa nevracaj, nepochopil by si čo sa tu deje. Fašisti by z teba urobili mydlo alebo kabelku, komunisti by ťa dali do mauzólea, a dnešní ľudia? Strčili by ťa do klietky, kŕmili hamburgermi a na pamiatku by si ťa odfotili. Otče náš, ktorý si na nebesiach, odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, neuveď nás do pokušenia a zbav nás všetkého zlého. Amen.