Mucha (HT)

Ako mucha, ktorá vráža na sklo padám niekam, kde už pre mňa slnko aj tak dávno zhaslo Cítim pevný základ niečoho nehmatateľného, žijem vo víre nálad a je mi to už naozaj jedno Ako mucha, ktorá vráža na sklo narážam na svet, v ktorom som aj tak len na skok Míňam vlastný tieň, stúpam zo zhmotneného tela, klesám k oblakom a moja duša sa rozplýva v tme Míňam vlastný tieň stúpam z hmotného tela Práve v dnešný deň sa moje bytie sa rozplynulo v tme