Ten zlodej čas (Avec le temps) (Hana Hegerová)

Ten zlodej čas, ten zlodej čas mi mnoho vzal vzal každú drahú tvár bolo ich iba pár Čo tu viac povedať keď srdce nebije a hlásia mráz len adie a stíšiť hlas Ten zlodej čas, ten zlodej čas aj toho vzal čo ma aj v dáždi a v hustej hmle vedel nájsť toho vzal kdo ma raz pohladil pohľadom Keď mávla mi dlane motýľa a pohladom kde ho vzal kam ho dal je tam deň - tu je noc Ten zlodej čas má temnú moc Ten zlodej čas, ten zlodej čas aj spomienkam berie moc poslednú stratia jas - vyblednú a v sobotu podvečer keď už isť nemám kam tie obrázky si prezerám zlý zlodej čas Ten zlodej čas, ten zlodej čas aj toho vzal čo mi dal ako kráľ na pospas dušu raz za mojej duše pol za bozk a za popol za púzdro v ktorom bol vianočný staniol za jeden zlatý vlas mi všetko, všetko dal Ten zlodej čas to všetko vzal Ten zlodej čas, ten zlodej čas mi vzal aj mňa to dieťa vo mne, hľa ešte sa v piesku hra stavia si krásny hrad nechce isť ešte spať no počujem už hlas pôjd domov, už je tma Ten zlodej čas, ten zlodej čas mi všetko vzal keď človek ako kôň má chuť už zmierniť cval keď človek zabudnúť má chuť kde včera spal keď človek v hrudi má už iba mrtvý sval keď nevie už kam dal svoj život ako šál a hlásia mráz Ten zlodej čas mi lásku vzal