Šlabikár VII. (Tublatanka)

známy hlas sa zas a zas v hlavách násobí svetlá v očiach splývajú do jagavej hmly stopy v piesku nezmyl dážď že v nich kráčam sa mi zdá spánok mysli dáva moc, stvoriť skutočnosť dostal som kvet na dôkaz, že som tu bol hosť stopy v piesku nezmyl dážď, že v nich kráčam sa mi zdá stopy v piesku nezmyl dážď v ruke stále ten kvet mám