Jesenná (Pohoda)

Dmi C Dmi C Dmi 1. Les ma farby ako bundy para gánov, listy na vlhkú zem padajú. Gmi A Oheň hon v kruhu starých mohy kánov, raz do roka sa tu schádzajú. A F Gmi Dmi Mali krídla, dnes už koľkí palice a nápev jasný a oči roziskrené B C A nemá každý, jak sa v básňach hovorí. Gmi Dmi Ťažko je nosiť hlavu hore ako princi, Gmi B A keď svoju jeseň klepe v starobinci. 2. Les ma farby ako bundy paragánov, sem-tam už ťa zima pristaví. V hlasnej vrave jeden zo starých pánov páli v ohni svoje predstavy. Mal vtedy plány a dnes zvyšky dlhu, čo syn mu nechal, keď ši na cestu dlhá, o takej sa vopred nikdy nevraví. Rád lepil s vnučkou pávy z plastelíny. Miesto nej mu chodia listy z Argentíny. 3. Les ma farby ako bundy paragánov, bolo leto aj bez lastovičiek. Oheň kamarátstva starých mohykánov, to je roj životných iskričiek. V horách ma pravda celkom blízko do neba a runda načína sa vždy napravo od seba, s týmto všetkým by nemal hýbať čas. V posledných chvíľach, keď oheň uhasína, je dobré mať si na čo zaspomínať.