Ľadová Doba (Čírová Mária)

Keď v duši udrú mrazy, každý z nás to raz zažil, počasie sa hneď kazí. Chladivá realita, ostrá je ako dýka, ľadovú srieň už dýcha. Aj mňa sa občas týka kalamita, niečo sa s láskou stalo, v záveji ju zavialo. Obaja sme bez nálady, kým neroztopíš ľady, dovtedy naša prvá, ľadová doba trvá. Mráz kvety lásky spáli, nám tu v polárnej žiari stuhol aj úsmev na tvári. Skrehnutá bez vírazu z ničoho len tak zrazu, stojím na okraji zrázu. Aj mňa sa občas týka kalamita, niečo sa s láskou stalo, v záveji ju zavialo. obaja sme bez nálady, kým neroztopíš ľady, dovtedy naša prvá, ľadová doba trvá. (stále trvá ľadová doba trvá) Keď v duši udrú mrazy, každý z nás to raz zažil, počasie sa hneď kazí. Chladivá realita, ostrá je ako dýka, ľadovú srieň už dýcha. Stále trvá, ľadová doba trvá.