Neplač viac (Kostolányiová Eva)

Neplač viac, keď sa nevracia, nevie prísť, zablúdil snáď, keď ho púšť hladných nocí ukrýva. Neplač viac, každý odchádza, keď mu chceš pohladiť tvár, keď ho v nás opriadajú marivá. Prázdna noc je čierna káva, smútok je v nej horký, ale čierna káva je aj liečivá. Kto chce srdce uniesť, musí ísť, inak oči v dlaniach pochová. Zdvihni tvár, odlož z očí žiaľ, tebe tiež, aj tebe tiež, jedno z rán nové šťastie zas privolá. Prázdna noc je čierna káva, smútok je v nej horký, ale čierna káva je aj liečivá. Kto chce srdce uniesť, musí ísť, inak oči v dlaniach pochová. Zdvihni tvár, odlož z očí žiaľ, tebe tiež, aj tebe tiež, jedno z rán nové šťastie zas privolá. tebe tiež, aj tebe tiež, jedno z rán nové šťastie zas privolá. Á, neplač viac, á, neplač viac. á, neplač viac, á, neplač viac. á, neplač viac, á, neplač viac. Á, neplač viac, á, neplač viac. á, neplač viac, á, neplač viac. á, neplač viac, á, neplač viac.