Lithewa

Hromovlad

Stojím pred starou bránou lesného sveta.
Vydávam sa sám, kam len vedie cesta...
...v tieni stromov.

Stromy, klenby chrámu starobylej ríše hôr.
Nie je cesty späť, ukrytá je temnotou...
...skál a hvozdov.

Moje kroky vedú starou lesnou cestou,
v ľudskej mysli dlhé veky zabudnutou.
Cítim strach!

V diaľke záblesk mesiaca odkrýva starý hrad.
Ruiny vo dne nevidené, ožívajú tajomstvá,
ó Lithewa!

V útrobách hradu dýchajúci stáročný
sen ducha minulosti, čo odkrýva matka noc.
Život môj pramení zo slávy, čo zanikla.
Snívam sen zabudnutý, ó Lithewa!

Na lôžku z kameňa, čo lístie a mach pokrýva,
svoje telo pred strážcami panstva ukrývam.

Čas sa zastavil, plameň sa rozhorel.
Obraz vysnený sprevádza ma snom.
Z hlbín zeme vstáva rituál vojnový.
Dávny obraz zákona skrížených mečov...
...v mojich snoch.

V útrobách hradu dýchajúci stáročný
sen ducha minulosti, čo odkrýva matka noc.
Život môj pramení zo slávy, čo zanikla.
Snívam sen zabudnutý, ó Lithewa!