Ohňom vojny spalená zem

Hromovlad

Na tvárach strápených, slzy a žiaľ.
Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach.
Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma.
Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach.

Slzy beznádeje rodia každý úsvit.
Kto niesol meč, Obeť – Víťaz – Porazený.
Počiatok konca, zánik čistej krvi.
Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci. 

Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená,
… moja zem strápená. 

Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač.
Kto neprežil, zaplatil, kto prežil dúfa v čas.
Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov.
Oheň, čo horel v srdciach, navždy vyhasol. 

Krvavý Moloch zaťal svoj meč.
Tisíckami tiel hasí svoj hlad.
Vyhasol plameň, čo chránil náš svet.
Doznieva hlas posledných v útrobách. 

Budúcnosť neznáma, ľudský strach.
Vízia zániku, neznámy čas.
Bohatstvo sveta, čo vábi zrak.
Úsvity v rukách každého z nás.