Smrť a sláva (Tublatanka)

Malou škárou svetlo svieti, staré múry praskajú, zvony v diaľke na deň zvonia, ty však vidíš len tmu pred sebou. Smrť aj sláva z diaľky máva, volá na nás: No tak poď! Pri nohách nám na reťaziach, nedočkavé bomby tikajú. Chyť bombu do rúk, nájdi si cieľ. Zhodíš ťažobu dní, ktoré krivia ti tvár, život ako svoj tieň len za sebou ťaháš. Žiješ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma, žiješ iba raz, tak hlavou preraz ten múr. Na smrť nečakaj, keď teba čaká aj sláva, na smrť nečakaj, chyť bombu do svojich rúk. Do svojich rúk. Zvony v diaľke na deň zvonia, deň keď spravíš atentát, atentát na tupé tváre, ktoré stále ničia život náš. Vyhoď z okna televízor, rozbi staré rádio, v novinách hneď vyjde správa, že zas ďalší väzeň utiekol. Chyť bombu do rúk, nájdi si cieľ. Zhodíš ťažobu dní, ktoré krivia ti tvár, život ako svoj tieň len za sebou ťaháš. Žiješ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma, žiješ iba raz, tak hlavou preraz ten múr. Na smrť nečakaj, keď teba čaká aj sláva, na smrť nečakaj, chyť bombu do svojich rúk. Do svojich rúk. Zhodíš ťažobu dní, ktoré krivia ti tvár, život ako svoj tieň len za sebou ťaháš. Žiješ iba raz, tak sprav ten krok do neznáma, žiješ iba raz, tak hlavou preraz ten múr. Na smrť nečakaj, keď teba čaká aj sláva, na smrť nečakaj, chyť bombu do svojich rúk