Epilóg

Elán

Zomrela pravda. A poézia s tvárou v závoji. 
Aj v najlacnejšom slove veje čierny flór. 
Predbiehajú sa ako divé: ktoré skôr 
údesnú ranu sveta zahojí? 

Ono sa ľahko povie: Ži! 
No slovo ozaj málo zaváži. 
Ba takmer nič. Len povedz: Ži a ver! 
Noc, jednoznačná ako revolver. 
A celá pravda v jednom náboji. 

Už obzerá ťa mlčanlivá tma, 
cynickým okom luny si ťa skúma, 
okrúhlym ako Judášova suma; 
ešte je nemá, ale už ťa má. 

Bozk ohňa s papierom 
Dôstojný somrák 
Do ringu uterák 
Stotisíc Atlantíd 
Trinástych komnát 

Môžte sa spoľahnút'.. No správy z pekla... V púšti so utopí... 
V púšti so utopí... Brúsenie tupých...