Slepý hudobník

Elán

   Šum morských vĺn,
   smiech cudzincov,
   z výkladných skríň,
   svietia späť kulisy v nemotách.
   Zvuk starých strún,
   znie ulicou,
   záhadný spleen, 
   bdie ti hneď, tu kdesi pri nohách.
   
   Lem klobúka v ňom odolal,
   prastarý plášť, čierna tvár, tmavé sklá má rám,
   on ponúka, len skladieb pár,
   padá si dážď, z neba dar, zateká do reklám.
   
R: Koľko slov je v jeho vráskach,
   slepých slov, v korytách sĺz,
   črepy snov o šťastných láskach,
   v očiach tých zastretých, zrátať skús.
   
   Keď hustý ston, sa unaví,
   pod závažím svojich liet, svojich márnych liet,
   on pohľadom skúmavým,
   sa zahľadí tam, kde nič niet, nič len prázdny svet.
   
R: 
   Na, na, na ...