Zo života kočovníkov

Kalumet

    Ami
1. Boĺavé nohy a cesta vpred sa plazí,
   vandrujú mnoho dní krajinou.
   To sucho v krku a drsný výraz tvárí,
   obdarení krvou Románov.

    Dmi         Ami
R: Pýtal som sa ich sto ráz,
     G                 Ami
   kde je peklo a kde raj,
    Dmi Bb         Ami
   len raz mi však odvetili:
     H                              E
   "Tulácky širák,si chráň, vždy chráň!"

2. Navždy prázdne vrecká, neskrotené vášne,
   hrivy koňov vetrom vlajúce.
   Smäd po nových cestách utopili v diaĺke,
   na návraty nebol nikdy čas.

R: Rozumeli reči skál
   aj tichu plání pred sebou,
   mnohokrát už nemali síl,
   smiechom liečili svoj žiaĺ, svoj žiaĺ.

3. Kolesá vozov, čo zabudli na pokoj,
   pieseň voňajúca pahrebou,
   dlhé vlasy dievčat pretkávané smolou,
   dravá láska, spánok nad ránom.