V Búrkach

Belasí

1. Ako loď bez prístavu, ako obraz čo nemá rám 
   mlčky do seba hľadím a vidím v ňom, že som sám 
   jazvy na duši z búrok, modriny zo sklamaní 
   sú sestrami mojich túžob, výkrikmi ťažkých dní. 
 
2. Ja znovu si prístav hľadám, ten prístav má svoju tvár 
   a v nádeji vyzerám maják, čo pretne tmu všetkých chmár 
   ten maják čo pevne stojí a pevne tu vždy stál, 
   keď víchor ma odvial preč, či sám som sa zatúlal. 
 
Ref.:   No a tak buď mi prístavom verným 
        a cestu moju naspäť stráž. 
        A ja ti budem vždy druhom verným, 
        aj keď vrásky už zo mňa máš. 
        No a tak daj mi ešte nádej 
        nech nesfúkne ma víchor viac 
        a neutopí ma beznádej a nerozbije všetko čas. 
 
3. Vstával som a občas padal do búrok bol odetý, 
   majáku svetlo som zbadal to bola si práve ty. 
   Ty dávaš mi veľkú silu a nádej do ďalších dní 
   a ja dúfam len, že raz spolu v našom objatí zakotvím. 
 
solo: 
 
4. Dnes má loď už nový prístav, aj obraz má nový rám, 
   keď v náručí s tebou stojím a na všetko si spomínam. 
   Mám v srdci kľud a pokoj, keď v dlani tvoju ruku mám 
   a s tebou sa v živote búrok žiadnych už neľakám. 
 
Ref.:   Si prístavom mojim verným 
        a ďalej moje cesty stráž. 
        A ja ti budem vždy druhom verným, 
        nech úsmev na tvári máš. 
        Ty vrátila si mi nádej, 
        keď chcel ma víchor strhnúť zas 
        a neutopila beznádej a nerozbil všetko čas.