Ohňom vojny spalená zem (Hromovlad)

Na tvárach strápených, slzy a žiaľ. Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach. Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma. Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach. Slzy beznádeje rodia každý úsvit. Kto niesol meč, Obeť – Víťaz – Porazený. Počiatok konca, zánik čistej krvi. Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci. Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená, … moja zem strápená. Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač. Kto neprežil, zaplatil, kto prežil dúfa v čas. Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov. Oheň, čo horel v srdciach, navždy vyhasol. Krvavý Moloch zaťal svoj meč. Tisíckami tiel hasí svoj hlad. Vyhasol plameň, čo chránil náš svet. Doznieva hlas posledných v útrobách. Budúcnosť neznáma, ľudský strach. Vízia zániku, neznámy čas. Bohatstvo sveta, čo vábi zrak. Úsvity v rukách každého z nás.