Zabudnutý Sen (Hromovlad)

Vody jazera ukryté v tmách, v noci osudu, priezračne čistá, hladina zrkadliaca mesačný chlad a stromy stojac vôkol vrhajú tiene vzad. Brehmi blúdi tieň, prízrak minulosti. Svedkom noci rozpráva príbeh zašlých dní. O časoch, kedy Sloven ctil zákony prírody. Jej dary, silu živlov, Sláva Velesovi! V čase zabudnutom, zrodil sa deň. V sídle človeka z pramatky vzišiel ten, kto uzrel minulosť, hrdý Sloven. Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen. O dňoch porážky, o páde mocných, zániku Slávy čo zjazvila tvár, praotca národa do mnohých kmeňov, prútoch rozlámaných na veky vekov. Do vôd jazera, ukrytého v tmách, do noci osudu, priezračne čistej, hladiny zrkadliacej mesačný chlad a stromy stojac vôkol, vrhajú tiene vzad. V čase zabudnutom, zrodil sa deň. V sídle človeka z pramatky vzišiel ten, kto uzrel minulosť, hrdý Sloven. Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen.