Zroneny, no stale zivy, ziaľ nahradil spravodlivy hnev,
Vzopal narod vsetky sily, boj sa jeho nepriateľ,
Z vychodu vietor pomsty veje, doraňany narod z pahreby vstava,
Viac uz pokory vo vriacej krvi nie je, chopil sa meča, domocť sa svojho prava...
Braň sa, vlči rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!
Kym bolesť pominie a skonči raz nas boľ,
Kym slzy večnosti nepohlti čas,
Tam kdesi na dne studne narekov,
Spominať bude kazdy z nas...
Nikto si nezasluzil, nikto nemal plakať,
Bo prečo hynuli nasi milovani,
To plna sĺz je ta podomnou mlaka
Ani čas nemoze zmyť z nas vsetky rany...
Tak braň sa vlči rod a pamataj, pamataj na Vidovdan!
A ty mor ho! Hoj, mor ho, detvo mojho rodu!
Kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
A čo i tam dusu das, v tom boji divokom,
Mor ty len! A vol nebyť, ako byť otrokom!
Tisic rokov čakame na ten deň, kedy Slav naplni odveky sen,
Skonči sa čas poroby a pokory, vo svite Luny zaziari nas diadem...
O, spominaj na ten čas, kedy netrpel moj ľud!
Prisli vrazdiť, zabijali,
Otčinu nasu a deti tvoje zotročili, Nie!
Leť, o rychlo leť, nadej k oblakom, odkiaľ nas suzi strach,
Zoslany hviezdou na nase deti nevinne,
Nebesia sa rozostupili a posol temnot chŕlil oheň na moj ľud
O, beda nam...
Braň sa, vlči rod!!! Pamataj na Vidovdan!!!
Volaj, Slovan, krič, nech počuť Slavsky chor,
Nech ucitia nas bič, o pohanov...
Slav braň si česť, bo pominie nas rod,
Zovri ruky v pasť a daj sa na pochod... Si Slav!
Daj kresťanovi znať, ze pohan prichadza,
Na pomoc bratom svojim, ktorych on nezradza...
Si Slav! Si Slav!