Polnoc (HT)

Je polnoc a všetky hriechy zmyla tma zas a znova unavený svet zaspáva Na chvíľu končia sváry, deň plný hádok a všetko prerušuje spravodlivý spánok Je polnoc a všetky hlúpe rozdiely medzi dobrým a zlým naraz zmizli Všetko spí a sníva a zabúda na postavenie, na majetok, štastie a trápenia Na kontá v bankách, na biedu, nenávisť a hnev, na úspech, na slávu, opovrhnutie Na chvíľu miznú všetky tuality tohto sveta a každý iba sníva ako malé dieťa Je polnoc a stráca význam pojem čas a priestor na chvíľu opúšťame svoje hmotné telo Žiadny muž, žiadna žena, žiadny pán, či žiaden sluha žiadny rozdiel medzi tým, či si vrah alebo hrdina Je polnoc a všetky problémy idú niekam stranou boj o moc prerušuje bezstarostný spánok Je polnoc a sveta hriechy zmyla tma a je pokoj aspoň do ďalšieho rána Už svitá a všetko vstáva, prebúdza sa zo sna do nového rána Do dňa hádok, hnevu, pokušení Do dňa hriechov, vojen, utrpení Prebúdza sa zo sna do dňa, v ktorom môže znieť súčasne plač aj smiech Už svitá, avšak polnoc stále trvá Polnoc v našich dušiach, v našich činoch, v našich slovách Už svitá, avšak polnoc v nás stále trvá