Vlk (Kalumet)

Ami 1. Vietor zosilnel a oheň iba tlel, iba tlel, Emi Ami konáre stromov sa podobali rukám mŕtvych tiel, noc mala chladný dych a voňala napätím, napätím, Emi Ami a dusivé ticho nikto nerušil. D Ami Dmi Ami Tma striedala sa len s temnotou a ráno bolo najďalej, D Ami iba mesiac žiaril divným svitom E Ami a pretínal môj sen, pretínal môj sen. 2. Náhle som zmeravel, blízko sa pohol tieň, pohol tieň, ten vlk stál pri mne a od chladu sa chvel, zuby ako z mliečnej hmly, v očiach divý lesk, divý lesk, keď clivo zavyl, nebom sa mihol blesk. Krv zanechával v svojej stope, niekto mu ublížil, od tuláka čakal pomoc v chvíli, keď sám už nemal síl, sám už nemal síl. 3. Bolo vidno, že má hlad, dávno nič neulovil, neulovil, a tak som vlastnú stravu na dva diely rozdelil, na vďaku vlčich očí nikto z vás by nevsadil, nevsadil, no dravec stráca krutosť, keď človeku uverí. Ten vlk sa potom túlal so mnou po ďalekých prériách, lepšieho priateĺa v tomto kraji som nemohol mať, som nemohol mať.