Zajtra, Možno Skôr (Smatanová Zuzana)

Nič, čo sa dá vyčítať už medzi námi dávno nie je svojím vlastným tichom si odpovedám a tlmím rukou prítmie to nezmyselné mlčanie mi s nehou bralo súkromie Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem a určite nezabudnem pripomenúť, že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ... Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš a určite sa ma opýtaš, ako sa mám a len tak spomeniem, že už som iná, akú ma nepoznáš ... Nič, čo sa dá vyčítať už medzi nami dávno nie je stál si v prvej rade za tým, na čom záleží no minulo sa, čo druhých spája teraz musíš silnieť ako som zosilnela ja Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem a určite nezabudnem pripomenúť, že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ... Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš a určite sa ma opýtaš, ako sa mám a len tak spomeniem, že už som iná, akú ma nepoznáš ... Aj dnes tvoj hlas si pamatám, čím znel no dnes v ňom nie je túžba, ani cieľ Aj dnes hľadáš, čo si stále nezašiel ja dnes už viem, čo si mal, a čo si chcel Zajtra, možno skôr, ťa niekde stretnem a určite nezabudnem pripomenúť, že vyzeráš akosi sám, ako ťa nepoznám ... Zajtra, možno skôr, ma niekde stretneš a určite sa ma opýtaš, ako sa mám a len tak spomeniem, že už som iná, akú ma nepoznáš ...