Zodraný dažďom (Müller Richard)

Zodraný dažďom tvár od slnka čierna lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa Zabudol si mladosť ako kabát v šatni zostali len sny a modré nebo nad ním Vy ktorí ste sem zostúpili z pekiel už v pôrodniciach smiech vás asi prešiel mali ste len pekne zostať v lonách matiek nevediac že život je len plač a nárek Zodraný dažďom tvár od slnka čierna lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa Hon plaví sa po moriach plných liehu bez matky v srdci nenávidi nehu prekliaty až po smrť vzdáva sa v tom boji kde je ta krajina kde žiť za to stojí Zodraný dažďom tvár od slnka čierna lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa V pekle je doma na adrese starej vraj tam smrdí bičujú ho stále občas sníva o čistinke v háji hladný kde nič nie je len to modré nebo nad ním Zodraný dažďom tvár od slnka čierna lúpežný vavrín ten ksicht ako zberňa Zabudol si mladosť ako kabát v šatni zostali len sny a modré nebo nad ním..