Bez mena (Pohoda)

G D Emi Z kvetov lúk ju na jar včely rýchlo zbierajú A D A a v oknách z rúk dievčatá pohmkávajú G D Vo vienku má silu rozbehnutých konských stád C G Ami D a v skalných múroch v hrdle má ju vodopád, C vždy je v nás. Do polí si letí po stožiaroch vedení dovolí si bublať smelo v trúbkach medených. Do očí lámp stúpa z kokíl liatych ocelí, čuť ju z úst turbín i z vankúšov postelí. G Vždy je v nás a aj keď všade býva, D v nás sa smeje, plače, sníva G C A D v nás si hľadá miesta, kde sa všetci skrývajú. G Vždy je v nás a aj keď všade byť má D v nás sa predsa len naj vyzná, G C A D v nás je tá hviezda, ktorú márne hľadajú. E F#mi Príde júl a začne ligotať sa v obilí, H7 E H7 do marhúľ sa šťastná v plnej kráse uchýli. A E Iste ju má posledná rana, čo tunel spojí, D A Hmi E i ôsmak v slovách, že sa baby nebojí, A vždy je v nás.