Cesty (Pohoda)

D Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme A7 D A Aže sa na nej cesty stretajú D Náhoda sa v kúte škerí na osud kto chce nech verí A A7 že sa na nich duše schádzaDjú. D A D Na rázcestí býva nekľud v nás, D7 G či sa stopa s dákou spojí, D A A7 či tam taký ktosi stojí, s kým Emidá sa bez veľkých rečí ísť. D Vtedy padlo ako závoj medzi nami prvé HmiAhoj A A7 Ruku na to a raz to musí Dvyjsť. D R: Pred sebou Amáme cesty z vyšľapanej trávy A D Občas ich vidno na dne šálok čiernej kávy Emi A Súmrak padá. D G D Tešiť sa na šťastie to už šťastím býva A D A chudobný je ten kto nenechá sa snívať a nehľadá. Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme že sa na nej cesty stretajú. Pomedzi všedné dni a sviatky v kalendári kvitnú piatky Keď sa naše kroky schádzajú. Už od rána býva nekľud v nás či no hudba s nami hrá sa Či to šťastím nazvať dá sa že nás cesta vedie spolu do kopcov. Pokým v pohode si hráme v ruke palec hore máme radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.