Dávno (Pohoda)

Emi Keď skúšajú deti počuť trávu rásť spia v dekách z kvetín, nevadí im dážď D C túžby ich ženú na nakreslenú stenu snov G D hádzať hrach a laná s nádejou Ami Cesta je dopletená v okách sít H7 G v chládku si vegetiť či zliezať štít Ami C rozseknúť musíš, či vieš či tušíš, aký svet G D ťa k sebe zrazu volá na výlet G D Ami Emi D R: Dávno, dávno preč sú drobné G čo si pri hrách postrácal A E Hmi F#mi E Dávno, dávno dlhy skromné A si už dávno posplácal D Hmi E A Tak šťastný let a skúšaj silu vlastných krídel D Hmi C#mi E Vpredu je svet a v ňom výšky aj hĺbky dospelých. Keď skúšajú deti počuť trávu rásť, spia v dekách z kvetín nevadí im dážď a v rukách majú kľúče k ostatným komnatám. Raz vonku zamávame týmto mláďatám R: Dávno... Tak šťastný let a deku teplú len od ozajstných láások Vpredu je svet a ony tenké ako vlások bývajú.