Jesenná láska (Žbirka Miroslav)

Capo+6. Alebo od A C G F C 1. Láska je strašne bohatá Láska, tá všetko sľúbi Dmi Emi F G no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi C G F C Prach dlhých, smutných, letných dní na staré lístie padá, Dmi C Dmi C poznala príliš neskoro, ako ho mala rada. 2. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba, F C je mu to jedno, aké. 3. Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie Aj láska bola hlúpa.