Keď si sám (Kostolányiová Eva)

G C Musíš ísť, viem že musíš ísť, D7 čaro ciest si Ťa pýta, G muž vždy má, v duši cieľ i púť. C Pobežíš, s nimi pobežíš, D7 prekročíš mnohé mýta, G ale vieš čo nemáš zabudnúť. G Keď si sám, na palube hviezdy, Ami svojej hviezdy, keď letíš k výšinám, D7 keď si sám, nech z neba Ti svieti, G ticho znie Ti, že nie si sám. Že Ťa mám, a jak do obálky, do tej diaľky, lásku Ti ukladám, že Ťa mám, tu na vlne túžby, že kto ľúbi, nie je sám. Dlhá púť, v očiach dlhá púť, biela šatka vo vánku, či to dá sa zabudnúť. Keď si sám, na palube hviezdy, svojej hviezdy, keď letíš k výšinám, keď si sám, nech z neba Ti svieti, ticho znie Ti, že nie si sám. Keď Ťa mám, nás nedelia diaľky, žiadne diaľky, hory či oceán. Keď Ťa mám tu na vlne túžby, D7 G C G veď kto ľúbi, nie je sám.