Epilóg (Elán)

Zomrela pravda. A poézia s tvárou v závoji. Aj v najlacnejšom slove veje čierny flór. Predbiehajú sa ako divé: ktoré skôr údesnú ranu sveta zahojí? Ono sa ľahko povie: Ži! No slovo ozaj málo zaváži. Ba takmer nič. Len povedz: Ži a ver! Noc, jednoznačná ako revolver. A celá pravda v jednom náboji. Už obzerá ťa mlčanlivá tma, cynickým okom luny si ťa skúma, okrúhlym ako Judášova suma; ešte je nemá, ale už ťa má. Bozk ohňa s papierom Dôstojný somrák Do ringu uterák Stotisíc Atlantíd Trinástych komnát Môžte sa spoľahnút'.. No správy z pekla... V púšti so utopí... V púšti so utopí... Brúsenie tupých...