Slepý hudobník (Elán)

Šum morských vĺn, smiech cudzincov, z výkladných skríň, svietia späť kulisy v nemotách. Zvuk starých strún, znie ulicou, záhadný spleen, bdie ti hneď, tu kdesi pri nohách. Lem klobúka v ňom odolal, prastarý plášť, čierna tvár, tmavé sklá má rám, on ponúka, len skladieb pár, padá si dážď, z neba dar, zateká do reklám. R: Koľko slov je v jeho vráskach, slepých slov, v korytách sĺz, črepy snov o šťastných láskach, v očiach tých zastretých, zrátať skús. Keď hustý ston, sa unaví, pod závažím svojich liet, svojich márnych liet, on pohľadom skúmavým, sa zahľadí tam, kde nič niet, nič len prázdny svet. R: Na, na, na ...